História obce Turček

Obec Turček leží na severnom úpätí Kremnických vrchov v pramennej oblasti potoka Turiec. Vznikla nemeckou kolonizáciou v 14. storočí  v sídelnej oblasti banského mesta Kremnica. Prvá písomná zmienka o Dolnom Turčeku pochádza z roku 1371, keď kremnický gróf a mestská rada Kremnice potvrdili svojmu mešťanovi Jánovi Stiborovi dedičské právo na dva mlyny, jeden z nich mal šesť mlynských kameňov, druhý osem. Keď sa v tejto listine spomína Dolný Turček (Thurzia Inferior) musel existovať i Horný Turček.

Pôvodné územie, kde vznikli obidva Turčeky, patrilo zemepánom z mútnianskeho panstva. Po  rozporoch medzi vlastníkmi tohto územia roku 1400 predali dedičské richtárstvo v Sklenom kremnickému mešťanovi  Jánovi Langovi. Týmto skutkom sa bohatá Kremnica dostala prostredníctvom svojho mešťana k majetku mútnianských zemepánov, ale aj do Turca. Zanedlho po tomto skutku začali niekoľko storočí trvajúce spory medzi Kremnicou a čepčianskymi a mútnianskými zemanmi. Spor musel riešiť sám panovník Žigmund, ako aj ďalší hodnostári krajiny a konventy v Hronskom Beňadiku a Kláštore pod Znievom. Po predlžovaní sporu sa odmerala vzdialenosť dvoch míľ, ktoré mesto dostalo pri vydaní privilegiálnej listiny. Do okruhu dvoch míľ pripadlo nielen Sklené, obidva Turčeky, ale aj Mútna i iné turčianske majetky. Po celé 15. storočie si ich vlastníci z Mútnej nárokovali na obidva Turčeky, Sklené a polovicu majetku v Hornej Štubni. O tieto majetky viedli s Kremnicou spory. Roku 1502 uzavreli medzi sebou dohodu, pri ktorej sa zemania vzdali nárokov na toto územie, a tak sa obidva Turčeky dostali do mestského majetku Kremnice. Ešte i tak sa Vladárovci roku 1567 súdili s Kremnicou o Turčeky.  Spor vyhrala Kremnica, čím sa Turčeky dostali trvale pod kremnické panstvo. Kremnica si vymohla u panovníka Leopolda v roku 1686 privilégium, v ktorom boli obidva Turčeky vyňaté z právomoci Turčianskej stolice a pripojené boli pod Kremnicu.

Turčianska stolica sa proti tomuto ohradila, ale bez výsledku.  Stolica sa snažila vyberať daň v obidvoch Turčekoch. Nakoniec Kremnica musela ročne od roku 1689 platiť 60 toliarov.

Obyvateľstvo Turčekov sa živilo prácou pre kremnické bane, pálením dreveného uhlia a prácou v mestských lesoch. Z týchto dôvodov boli oslobodení od platenia určitých daní. Koncom 18. storočia bola v obidvoch obciach uskutočnená urbárska regulácia, po ktorej obyvatelia viedli spory s Kremnicou. Počas revolučných rokov 1848 až 1849  sa v Dolnom Turčeku stretli 16. a 17. januára 1848 nemecké vojská. Bojovali tu i slovenskí dobrovoľníci s maďarskými vojskami. Pri tejto bitke zahynulo 74 vojakov.

Koncom 19. storočia bola v obci postavená dvojgátrová píla, ktorá zabezpečovala prácu pre mnohých mužov. Majiteľ píly dal roku 1906 vybudovať lesnú železnicu na zvoz drevnej hmoty. V obciach nastal hospodársky rozmach. Kým roku 1869 mali Turčeky spolu 1145 obyvateľov, roku 1900 ich bolo už 1558.

Ku koncu druhej svetovej vojny mnohých obyvateľov obce evakuovali. Prevažná časť sa do obcí nevrátila. Počas prechodu frontu bola zničená miestna píla. Pri obci sa nachádza masový hrob 182 vlastencov, ktorí boli zavraždení kremnickým gestapom.

Po druhej svetovej vojne boli z Turčekov vysťahovaní obyvatelia nemeckej národnosti a do opustených obydlí nasťahovaní Slováci z časti Oravy, ktorá pripadla Poľsku a v rámci repatriácie Slováci z Rumunska.

V Turčeku bolo roku 1949 založené JRD, ktoré bolo roku 1961 zlúčené s družstvom v Mošovciah. Obidva Turčeky sa zlúčili do jednej obce v roku 1951.