Samospráva

Na Slovensku sa reálna územná samospráva začala utvárať prijatím zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Samosprávny subsystém verejnej správy až do r. 2001 reprezentovali len obecné samosprávy. Prijatím zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve VÚC, a nasledujúcimi voľbami do ich orgánov bola konštituovaná aj samospráva na regionálnej úrovni.[1]

Samosprávu ako jeden z východiskových princípov spoločnosti založenej na demokratických zákonitostiach je možné definovať ako vedenie spoločnosti, alebo jej častí vtedy, keď o hlavných opatreniach smerovania spoločnosti rozhodujú tí, ktorých sa tieto opatrenia  bytostne dotýkajú.[2]

Samospráva zabezpečuje činnosti pre určité skupiny obyvateľstva, ktoré sú vytvárané v súlade s územným princípom. V zmysle politickom možno samosprávu chápať ako formu realizácie verejnej správy občanmi. V zmysle právnom je samospráva chápaná ako verejnoprávny subjekt, disponuje určitým rozsahom verejnej moci.[3] Výrazným znakom podstaty samosprávy je preto vplyv občana zasahujúceho do procesu politického rozhodovania. Občan sa postupne mení z objektu spoločenského riadenia na subjekt, ktorý sa aktívne podieľa na spravovaní vecí verejných. 

Samosprávu vykonáva niekto iný ako štát, ide predovšetkým o neštátne subjekty korporatívneho charakteru – spravidla právnické osoby zriadené zákonom ako združenia osôb, majetku. Výkon verejnej správy je čoraz častejšie zverený i subjektom súkromného práva s dôrazom na posilnenú kontrolnú kompetenciu štátu.[4]

Efektívne fungovanie samosprávy je založené na viacerých predpokladoch, medzi ktoré patrí politická demokratickosť, ekonomická prosperita i racionalita v rozhodovaní. Ak v spoločnosti absentuje vysoká kultúrna úroveň obyvateľstva, konsenzus danej komunity v zásade, že ju bude vo vopred určenej pôsobnosti plnohodnotne zastupovať demokraticky zvolená reprezentácia a situácie, kedy prevažná časť obyvateľstva sa chce a vie spravovať, dochádza k narušeniu správneho fungovania samosprávy. Tento predpoklad má v našich podmienkach konkrétny ústavno-právny prejav v uplatnení princípu suverenity občanov, ako výlučného držiteľa miestnej verejnej moci. V tomto zmysle Ústava Slovenskej republiky v čl. 30 ods. 1 definuje, že „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.[5]



[1]HAMALOVÁ, M. 2008. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy.2. časť: Organizácia verejnej správy s. 99

[2] KONEČNÝ, S. 2005. Úvod do štúdia verejnej správy: Študijná príručka. s. 33

[3] HAMALOVÁ, M. 2007. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy 1.časť: Teória verejnej správy. s. 62

[4] GOGOVÁ, M. – BUDJAČ, M. 2006. Základy správneho práva. s. 17

[5] ŠVANTNEROVÁ, Ľ. a kol. 1995. Ekonomika obcí. s. 5